História projektu

Naša obec mala veľké šťastie v osobe pána učiteľa Antonína Prouzu, rodáka spod Krkonoš. Bol nielen dobrý pedagóg, ale i zanietenec pre šport. Už v roku 1928 inicioval spolu s niektorými domácimi zanietencami Dudák, Valo, Teplička, Okrucký, Šimko... založenie Podjavorinského športového klubu Bzince (ďalej PŠK Bzince, prvým predsedom bol Milan Dudák). Na tento dátum môžeme byť právom hrdí, pretože v susednej Lubine bol futbalový klub založený až o štrnásť rokov neskôr.
Futbalové ihrisko č. 1 bolo na dolnom konci Dolných Bziniec oproti dnešnému ihrisku, na pravej strane potoka. Cez leto sa tu usporadúvali tanečné zábavy, cvičenia Sokola a pochopiteľne futbalové zápasy. Čas ukázal, že toto miesto nebolo vybrané najvhodnejšie. Futbalová lopta často končila v blízkom potoku. Jej lovenie trvalo neraz veľmi dlho a bolo len otázkou času, kedy sa na tento účel vyberie vhodnejšie miesto. Prístup bol len po drevenej lávke a počas záplav bol nebezpečný.

Začiatkom štyridsiatych rokov sa začalo využívať ihrisko číslo 2, ktoré bolo situované vedľa posledného rodinného domu v Dolných Bzinciach, pri ceste do Vrzávky. Uskutočnil sa tu i medzinárodný zápas proti nemeckým vojakom, ktorí tu boli na výcviku pred nástupom na front. Toto ihrisko malo nielen lavičky, ale i drevené oplotenie. K tomuto obdobiu smerujú už moje spomienky. Je ich viacej, ale uvediem len dve.
Športová činnosť v klube nebola vždy ideálna. Linkovanie ihriska obyčajne robili najmladší hráči. V nedeľu poobede sa mal hrať zápas a tak sme išli už ráno urobiť linkovanie. A čo sme uvideli? Pred futbalovou bránkou stál stoh slamy o ktorý sa postaralo roľnícke družstvo.
Druhá spomienka sa viaže k drevenému oploteniu ihriska. Túto prácu mala urobiť firma Lozovský a Štefanec za prestup nášho hráča Pavla Kučeru. Trvalo nekonečne dlho, kým k tomu došlo o čom svedčia zápisnice zo zasadaní futbalového výboru (zapisovateľom bol Štefan Kovačovič – poštár).
Po čase sa jednotné roľnícke družstvo začalo rozširovať a potrebovalo práve toto miesto na ďalšiu výstavbu. Tak prichádzame k futbalovému ihrisku číslo 3. Bolo neďaleko, pri ceste do Vrzávky. Ako sa ukázalo, i toto miesto muselo ustúpiť vzhľadom na ďalšie a ďalšie potrebné hospodárske budovy.
Vybudovalo sa teda ihrisko číslo 4, ktoré bolo už na dobrom mieste, vyhovovalo požiadavkám všetkých a slúži v plnej spokojnosti dodnes. Teraz niekoľko skutočností o najčastejších súperoch, o vlastných reprezentantoch, ktorí sa nemalou mierou zaslúžili o dobré meno Podjavorinského športového klubu Bzince.
Za 2. svetovej vojny z pochopiteľných dôvodov sa športovému životu mohlo venovať len čiastočne. Niektorí hráči boli vojakmi, či už v našej alebo zahraničnej armáde (Adam Baranovič), prípadne boli v koncentračnom tábore (Ján Hložka).
V rokoch 1945-60 najčastejšími súpermi boli: Trenčianska Teplá, Záblatie, Banka, Vrbové, Čachtice, Kostolné, Brezová pod Bradlom, Myjava B, Stará Turá B a Lubina, Nové mesto nad Váhom B, Turá Lúka.

  Hrávalo sa väčšinou v 2. triede.
Po ukončení jednotlivých ročníkov cez letnú prestávku sme sa zúčastňovali rôznych turnajov. Najčastejšie na Stráni – Květná. Väčšinou s úspešnou bilanciou, raz sme hrali i v Luhačoviciach. Pri otváraní futbalového štadióna na Starej Turej sme hrali predzápas s miestnym B mužstvom. Z domácich hráčov nemali všetci potrebnú výkonnosť, a preto dochádzalo i k prestupom k nám. Zvlášť nastala zlá situácia potom, čo z postu brankára odišiel Milan Haluza-Tarek. Nemali sme doma primeranú náhradu. Na tento post zaskočili z N.M. n Váhom brankári Ján Psotný, neskôr Ján Skovajsa. Ďalej hosťovali: Gono, Šulgan, Július Matyáš, Gábor.

   Teraz budem menova hráèov (i s prezývkami), ktorí sa zaslúžili odobré meno bzinského futbalu. Budem to robiť netradične. Keďže v tom
čase boli Bzince Dolné i Horné, tak teda boli Dolnani alebo Hornani, či bývali od potoka vpravo či vľavo, vždy zhora dolu :
Dolné Bzince – pravá strana: Arbecík Ján, Pavel Harmady – Paleček, Ján Macúch - Najče, bratia Chorvátovci: Ján - Janek, Milan – Máselko a Pavel.
Dolné Bzince – vľavo: Vladimír Sevald – Buchman, Ivan Okrúcky – Pekar, Dušan Kopec, Ján Macúch – Edy, Pavel Harmadý-Gúčik, Adam Baranovič, Pavel Macúch-Jacek, Pavel Srnánek - Nepi, Milan Dunajčík- Draku, bratia Petrilákovej: Milan, Peter, Ivan, Miloš Harušťák, Miroslav Kopec, Pavel Kotuč - Kuchynka, Milan Stacho, Rudolf Pavlík, , bratia Malíkovci: Ján - Jančino a Ľudovít - Ludvo, bratia Mikušíkovci: Drahoš a Ľuboš, Chorvát – Rotmajster, Ján Ševcovic – Muftik, Pavol Kučera – Jajko, Milan Kučera – Merkuj.
Horné Bzince – pravá strana
Milan Malečka – Bobek, Milan Rágala, Milan Dunajčík – Davos, bratia Harmádyovci: Milan - Jimoš, Vladimír – Hongar, bratia Srnánkovci: Milan – Hermoš, Ján – Bunky, Milan Kotúč – Šandor, Miroslav Kovačovic – Houška, Milan Trchala – Žochár, Pavel Valo, Milan Remo, Rudolf Straka, bratia Lessovci: Jaroslav a Miroslav, Pavel Krajčovič, Milan Sabršúl - Továrnik, Vladimír Kedro – Pipis, bratia Hložkovci: Ján- Histu a Milan – Milek.
Horné Bzince – ľavá strana:
Ivan Zaťovic, Ján Kovačovic – Ojčulo, Ján Korytár, Ján Teska, Milan Podhradský, Milan Bratanec – Brejtu, Jozef Čukan, Milan Krokvička – Mota, Miroslav Kovačovic – Sirka, Ján Dudák, Ján Trchala – Čaniga, Milan Haluza-Tarek, bratia Haluzovci: Ján a Milan - Čuligo.
Z menovaných viacerí boli preradení z rôznych príčin do dorastu - nezáujem, slabá výkonnosť, chorobnosť, zmena bydliska a iné. Aj od nás dochádzalo k prestupom do iných mužstiev. Pavel Kučera do futbalového klubu Lozovský a Štefanec. Milan Haluza – Čuligo do futbalového klubu N. M. nad Váhom. Pavel Valo do Červenej hviezdy Bratislava. Ľudovít Malík na Starú Turú. Milan Krokvička na Myjavu (hral proti Slovanu Bratislava s Venglošom, Kanáším...).
Na zápasy hrané na ihriskách súperov sme cestovali autobusmi so šoférmi: Rudolf Turan, Janko Rágala, Martin Ševčovic a z Moravského Lieskového si meno nepamätám.
Na začiatku 60-tych rokov minulého storočia nastúpila ďalšia generácia mladých dorastencov, neskôr stabilných bzinských hráčov a to: Jozef Fogaš – prestup z Podolia, Ivan Straka, Ján Šebík, Miloš Mikušík, Dušan Macúch, Jozef Stacho, Milan Černaj, Milan Hargaš, Miroslav Marták, Dušan Šupatík, Ľubo a Jano Žoldákovci, Juraj Selecký, Ivan Kovačovic, Branislav Valo, Milan Babinec, Ivan a Dušan Sadloňovci a mnohí ďalší.
Pokiaľ som tu nejaké meno neuviedol alebo uviedol nesprávne, úprimne sa ospravedlňujem. Bolo to veľmi dávno a pamäť vynecháva.
zdroj : MVDr. Milan Krokvička